I blame Paris. - Devenir Parisien/-enne!

Autor: Maroš Ondrejka | 4.12.2013 o 15:44 | (upravené 4.12.2013 o 16:44) Karma článku: 6,90 | Prečítané:  476x

„Vyrazili sme večer do mesta. Už do vlaku sme si kúpili víno a s každým ďalším pohárom sme sa cítili viac a viac svoji. Paríž sme už trochu poznali. Na metro máš prinajhoršom mapu, ostatné nepríjemnosti stačí preplatiť, alebo len ignorovať s buržujsky zhnuseným pohľadom. A to aj keď sme tu len na návšteve. Ale to sú tu asi všetci..."

 

Pôvodní Parížania sú na uliciach pomerne ojedinelí. To je na Paríži typicky veľkomestské. Všetci sú cudzí a prichádzajú hľadať iný domov. Alebo prestupnú stanicu, ktorej prostredie človeku na chvíľu dokáže zahnať starosti. Iní chcú zažiť len lesk a pôsobiť dobre. Bývam v Paríži. Cool, nie?

Stať sa Parížanom/-kou nie je ale vôbec náročné. Obleč sa podľa módneho časopisu, alebo, práve naopak, daj si babkinu bundu a otcov starý sveter. Usmievaj sa cez zuby, vystri sa a vypni hruď. Pridaj niečo netradičné. Len nie baret a pásikavé tričko. To tu nosia iba turisti, keď sa chcú cítiť fejkovo francúzsky. Na prechode choď aj na červenú, moč na steny tých najkrajších monumentov a ignoruj čokoľvek, čo je mimo tvojho záujmu. Napríklad učenie sa angličtiny, alebo triedenie odpadu. V ruke hlavne nedrž  mapu. Taký Le Monde, alebo najlepšie cigaretu. A úplne najlepšie si ju zapáľ tam, kde sa to vôbec nehodí. A bum, si tu doma!

Nezabudni protestovať. Dedičstvo ľudskoprávnej agendy a povedomie o nej je vo Francúzsku veľmi silné. Niekedy sú toho plné média. Niekedy človeku nejde kvôli tomu vlak do školy. A niekedy ani autobus.  A ani ten nasledujúci.

Trojhodinová obedná pauza a dojedanie v rámci pracovnej doby. Tu na obed všetci potrebujú čas. Veľa času. A po obede vždy musíš meškať. Lebo všetci meškajú. Nik predsa nič tesne po obede nemôže urgentne potrebovať vybaviť. Vychutnávaj. Relaxuj.

Syr, víno a bagety každý deň sú stereotypom zaslúžene. Neplatí to však stále. V globále Parížania, najmä stredné vrstvy, trávia čas a jedia v nákupných centrách. McDonald's, Quick, Subway, čínske reštaurácie s vietnamským personálom a japonské sushi bary s bezkonkurenčným výberom a cenou. Lebo sa to oplatí, je to dobré a je to rýchlo. A možno aj susedov tam stretneš.

Celý Paríž cestuje metrom. A má na to svoje dôvody. V cene predražených lístkov má človek  zahrnuté nie len cestovanie, ale aj zážitok. Koncerty, kilometre dlhé presvetlené bludiská chodieb, malé krádeže, dramatické výstupy opilcov o prehnitej kapitalistickej spoločnosti a bezplatné kurzy asi všetkých jazykov sveta. Sem-tam nejaká bitka. Sem-tam nejaká celebrita. Niekedy mám pocit, že  by človeku mali vrátiť peniaze za psychickú ujmu, no  častejšie by som, práve naopak, pokojne priplatil za kultúrnu vložku.

Keď si často v Paríži, máš pocit, že iba snívaš. Ak si však Parížanom/-kou, tak práve to, prečo Paríž navštevuje celý svet, ti príde nudné. Kto by chcel vidieť Víťazný oblúk z okna svojej kancelárie? Otrava. Na viac pravdepodobne bývaš v národnej pamiatke, v malom a drahom bytíku, čo je síce classy, ale znamená to, že nemáš výťah, nemôžeš robiť žiadne väčšie úpravy a pre kopec dreva počuješ aj susedov o tri poschodia vyššie. Aj ich mačky. A aj ich deti...

Nie príliš úspešná multikultúrna politika predznačuje sociálnu exklúziu. Teda minimálne v mysliach ľudí.  I keď neviem, či to nebude moc trúfalé, no i tak tvrdím, že Paríž a celé Francúzsko svoju imigračnú politiku nezvládlo. Väčšinou sú to práve prisťahovalci, ktorí lemujú každý večer ulice, predávajú kradnutý tovar, alebo nejaký zase kradnú. Pýtajú si od okoloidúcich cigarety, vykrikujú po mladých dievčatách a predstavujú pre už tak dosť nepokojnú parížsku ulicu veľký problém. Preto, ak chceš byť naozaj Parížanom/-kou, potrebuješ si vybudovať určitú formu správneho reflexu. Ak na teba volá niekto cudzí na ulici, spomínaný reflex zapracuje a človek iba otočí hlavu a tvári sa, že nepočuje. Niekedy to zachráni viac, ako si dokážeš predstaviť.

Spojenie mierne rasistický, sebavedomý, pohodlný, uvedomelý = parížsky? Parížsky znamená všetko, čo si len človek vie predstaviť. A práve to na tomto meste milujem. Všetko v jednom.

„Vlakom prichádzame vždy takmer pod Eifellku. Na výklenku jedného z blízkych mostov máme naše pitkárske miesto. Skvelý výhľad, málo ľudí. To sa v Paríži nehľadá ľahko. Ani sám neviem prečo, ale noc tu má vždy inú chuť. Takú parížsku. A i keď dopyt po nej je neuveriteľný, ponúka sa človeku úplne bez ostychu a zbytočných komplikácií. Stať sa Parížanom. Tak jednoducho?"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?