Ako odohnať svoje ovečky

Autor: Maroš Ondrejka | 19.9.2012 o 12:59 | (upravené 19.9.2012 o 15:33) Karma článku: 10,81 | Prečítané:  507x

Pred pár dňami som sa stal dvojnásobným krstným otcom. Zvláštny mix hrdosti a zodpovednosti ma nútil mlčky stáť, priblblo sa usmievať a sledovať ten malý krásny uzlíček v kočiari. Sľúbil som, že sa o ňu budem starať, spoluvychovávať ju, že budem dôležitou súčasťou jej života.  Len škoda, že to všetko sa dialo stovky kilometrov od  rodného mesta celej našej rodiny.

 

Žijeme v krajine so silnou kresťanskou tradíciou - niektorých sa to týka viac, niektorých menej, niektorí to riešia, iní to ani len nechcú vnímať. Babky chodia do kostola popredu, aby si chytili lukratívne miesta. Pri spovedi človek ľutuje takmer celý život a nie hriechy. Ľudia sa k viere vracajú v časoch nepohody, no odvracajú sa od cirkvi a jej ustanovizní, ktorá starne a s pribúdajúcimi prešľapmi len ťažko presviedča o svojej dôležitosti.

Pokúšali sme sa vybaviť  krst v našom milom malom meste. A ako to v takých milých malých mestách chodí, každý pozná každého a preto to ani zďaleka nemal byť problém. Pár usmevov typu - poznám ťa roky,  pokec o počasí, o novej garáži pri fare, a pripomienka, že celá rodina má absolvované sviatosti v rámci jedného mesta, jednej farnosti. Ostatné už malo byť len formalitou. Očakávaný výsledok sa však nedostavil a prosby boli razatne odmietnuté. Prečo sme teda nakoniec krstili vytúžených potomkov ďaleko od domova, za hranicami republiky? Bez účasti veľmi podstatných členov rodiny, ktorí sa jednoducho nezmestili do auta a nemohli si dovoliť minimálne sedem hodín cesty spojmi?

Lebo krstov majú u nás i tak habadej. Lebo sestra s manželom bývajú stovky kilometrov od rodného mesta a nie sú k dispozícií cez úradné hodiny na fare. Lebo cez mail komunikujú u nás na fare len veľmi neradi a i napriek problémom, ktoré pôjdu ruka v ruke a obradom v zahraničí, máme krstiť dieťa „ tam, kde sa rodičia zdržiavajú teraz".

U nás v rodine, z veľkej časti verne"ovečkovskej" rodine, sme potom len dúfali, že na českej strane budú zhovievavejší a s krstom malých milých Sloveniek tam nebude problém.  Scénar bol opačný - farár požadoval jedno, aj neformálne stretnutie pre odovzdanie údajov a dohodnutie termínu, pristúpil k obradu mimo omše, obrad bol príjemný a svieži, dokonca Otče náš dal lámanou slovenčinou. A  doma sa len krútilo hlavami pri pomyslení na to ako sa to inde ľahko dá.

Je na subjektívnom uvážení, čo všetko za tento obrovský rozdiel v prístupe môže.  Možno to, že veriacich je v Čechách percentuálne výrazne menej a preto si ich vážia viac. Možno sme narazili na skvelého farára  a možno ten náš farár mal zlý deň.  A možno situácia, v ktorej sme sa ocitli my, sa týka aj iných rodín, ktoré sa doma stretli s podobným problémom. Viem však, že moja rodina pri dvoch veľmi dôležitých chvíľach nebola kompletná a to nielen mňa bude mrzieť ešte veľmi dlho.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?